Hedonizmus

Epikuros - predstaviteľ hedonizmu

Platón trval na tom, že dobrý život nemá nič spoločné s pôžitkami a slaťami, Aristoteles toto tvrdenie zmiernil, pripúššťal, že slasť je súčasťou šťastia. Epikuros zastával názor, že iba slať je pre človeka jediným dobrom. Avšak súčasne tvrdil, kto vyhľadáva slašt úporne, dostaví sa strasť. Pokiaľ človek veľmi pije, na druhý deň sa dostavia bolesti hlavy, nevoľnosť, čiže strasti.

Slasti rozdelil na dynamické a pasivne. Dynamické sú tie, ktoré vedú k strastiam - alkohol, drogy, sex, prejedanie sa, sláva, manželstvo a pasívne - statické - priateľstvo. - čo je tiež dosť sporné, keď priateľstvo skončí, či už zradou alebo úmrtím.....

Rozdelenie hedonizmu:

Psychologický hedonizmus - ide sa za slasťou s vyhýbaním strasti

ETICKÝ HEDONIZMUS - najvyššie dobro, pestovať pôžitky ako priateľstvo a filozofické rozpravy.

Aristoteles

Aristoteles

Pre rôznych ľuďí existujú rôzne správne spôsoby života. Čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre iného. Nie je možné vopred, ešte pred konkrétnym experimentom niekomu stanoviť správny spôsob života. Toto je možné dosiahnuť iba skúškou a pokusom.

Tak je tomu so sťastím. Správny spôsob chovania človeka v morálnej sfére spočíva v súlade so stredom. Aby bol človek šťastný, musí byť statočný, štedrý, hrdý, duchaplný, skromný..... avšak všetky tieto cnosti su cnosťami umiernenosti...

Statočnosť je stred medzi zbabelosťou a ukvapenosťou, štedrosť stred medzi lakomosťou a márnotratnosťou, hrdosť medzi domýšľavosťou a poníženosťou..

Aby ľudia dosiahli šťastie, mali by jednať umiernene a usilovať sa o stred medzi dvoma extrémami. To je učenie o strede.

Kritika Aristotela - neexistuje stred medzi pravdou a dodržaním sľubu, pre vášnivého človeka je umiernenosť nešťastím.

Šťastie nie je statické, je to činnosť.